Dudinské pramene využívali pravdepodobne už v období eneolitu

Dudince 3. júla (TASR) - Dudinské minerálne pramene využívali pravdepodobne aj obyvatelia osád v období eneolitu. Ukázal to archeologický výskum, ktorý pokračuje v areáli Kúpeľov Dudince v blízkosti tzv. rímskych kúpeľov. V lokalite druhú etapu svojho výskumu realizujú študenti z Katedry archeológie Filozofickej fakulty (FF) UKF v Nitre pod vedením profesorky Noémi Beljak Pažinovej.

Výskum sa začal geofyzikálnym prieskumom, ktorý na mieste objavil anomálie, potenciálne archeologické objekty. "Už prvú sezónu sa nám podarilo overiť, že anomálie sú skutočne archeologické objekty, ktoré zodpovedajú sídliskovým jamám, a minulý rok sme výskumom zistili, že ide o 6000 rokov starú osadu. Obyvatelia tu žili pred vyše 4000 rokmi pred Kristom," uviedla pre TASR Beljak Pažinová.

V objektoch našli podľa jej slov vápencové balvany, čo naznačuje, že vtedajší osadníci o tunajších prameňoch vedeli. V troch sondách, ktoré počas uplynulých dní odkryli, našli mladí archeológovia viaceré nálezy. Odtlačky driev a rastlín v mazanici, kamenné čepieľky z nástrojov, ale aj nečakané nálezy v haldách zeminy, ako olovenú guľku z muškety pochádzajúcu zrejme zo 17. až 19. storočia či hrot zo stredovekého šípu.

V jednej zo sondáží sa archeológom naskytol pohľad aj na travertínový výtok, čo je prírodná 'vyzrážanina' travertínu. "Zaujímavé je, že pod travertínom je tenká tmavohnedá vrstva, kde sa občas nájde nejaký malý čriepok a štiepaná industria práve z obdobia eneolitu," poznamenala archeologička z katedry Katedry archeológie FF UKF v Nitre Katarína Šimunková. Nálezy bielych kameňov vyzrážaného vápnika priamo v črepoch sondách podľa nej tiež naznačujú, že tam voda kedysi bola a aj ju využívali.

Tohtoročný výskum, ktorý trvá desať dní, nadviazal na výsledky prvej etapy, počas ktorej na mieste objavili sídliskové objekty. Išlo najmä o zásobný objekt, jamu približne 1,7 metra hlbokú a s priemerom dna do dvoch metrov, ktorú vtedajší osadníci využívali na skladovanie svojich zásob potravín. V nej našli počas vlaňajšieho výskumu aj v pietnej polohe uloženú kostru jedno- až dvojročného dieťaťa.

"V laboratóriu v Debrecíne presne datovali kostru dieťaťa aj vybrané zvieracie kosti a vieme, že ide o obyvateľov, ktorí tu žili približne 4300 až 4100 rokov pred Kristom, plus-mínus 200 rokov," priblížila Beljak Pažinová s tým, že ide o obdobie prvých kovolejárov v našom priestore. Nálezy, ako obsidián z Tokaja či rádiolarit zo západného Slovenska, podľa jej slov naznačujú, že títo osadníci mali ďalekosiahle obchodné kontakty.

Archeologický výskum v lokalite, ktorý je súčasťou projektu Letná škola archeológie organizovaným Katedrou archeológie FF UKF v Nitre, by mal po ďalšom geofyzikálnom prieskume lokality pokračovať aj budúci rok.

Výskum sa realizuje na pozemkoch spoločnosti Kúpele Dudince, ktorá poskytuje študentom aj zázemie. Podľa manažérky kultúry a starostlivosti o klienta Kúpele Dudince Žanety Beňovej má dať archeologický výskum odpoveď na otázku, odkedy človek využíva tunajšie pramene. "Nájdené keramické fragmenty, industria, mazanica, kosti dieťaťa či omnoho mladší hrot šípu, olovené guľky z muškety a iné nálezy potvrdzujú, že pramene boli súčasťou života človeka od praveku po súčasnosť," podotkla Beňová.